3.Hitler proti Európe

Porážka Nemecka vo vojne znamenala koniec nemeckého cisárstva. Cisár Wilhelm 2. bol 9.11.1918 donútený odstúpiť,  Nemecku bola vyhlásená republika. Nový nemecký štát sas nazýval Weimarská republika podľa mestečka Weimar, kde sa zišlo ústvadarné zhromaždenie, ktoré prijalo ústavu. Prvým prezidentom bol Friedrich Ebert.

Weimarská republika mala v čase zrodu hospodárske ťažkosti, hlavne povojnovú krízu a infláciu. Politici obviňovali za túto situáciu tých, ktorí vyhrali, hlavne Francúzsko.

Nemecko na upevnenie ekonomiky dostalo veľkú dolárovú pôžičku od USA a aj ich platba reparácii sa upravila v ich prospech (suma sa znížila a lehota predĺžila).

V r. 1929 krachla newyorská burza a kríza zasiahla všetky štáty, do krajín a života sa vrátila bieda. Vtedy vstúpil do popredia Adolf Hitler, vodca, ktorý tvrdil, že má riešenie na všetky problémy. Jeho strana sa nazývala Národnosocialistická nemecká robotnícka strana, ktorá v r. 1932 dosiahla najväčšiu moc. Vďaka tomu sa v januári 1933 stal Hitler kancelárom - predsedom vlády.

Hitler postupoval podobne ako Lenin či Mussolini, zakázal strany, kluby a organizácie, školstvo, vedu, kultúru a súdy podriadil svojej strane. Celý štát popretkával sieťou tajnej polície, protivníkov zavrel do väzení a koncentračných táborov. Nemecká diktatúra však vyhlásila aj rasové zákony, podľa ktorých bol nemecký národ (nazývali sa aj nordická rasa) nadradený nad ostatnými národmi, napr: Židmi, Slovanmi a Rómami. Z podradených rás mali "nadľudia" urobiť moderných otrokov alebo ich zničiť.

Ďalej Hitler vyhlasoval, že Nemci sa musia pomstiť za porážku v 1. svetovej vojne a že urobí všetko preto, aby si Nemecko postupne podriadilo celý svet.